Zem – zastávka na znamenie!
Boh neprichádza polnočným vlakom
ani poludňajším k obedu
to iba život
smrť
láska a tichý blázon
a možno básnik
tí prídu vždy znenazdania
odpijú ti posledný dúšok z pohára
a nedovolia sa viac klaňať k nikomu
ani k tomu starcovi v bielom
s dlhými šedivými vlasmi a hustej brade
prizerajúcemu sa zneďaleka
na nich a na ich príchody a odchody
tváriaceho sa v zmysle – Čo ma je po tom
veď som im dal slobodnú vôľu...!
Vlastne
keď na to príde
všetci sme si rovnako blízko a zároveň tak vzdialení
veď kopať sa medzi nohy môžeme aj tu – na Zemi!
Kam teda zbytočne chodiť
čakať
hnať sa a unúvať
a načo...?
Posledný krok je predsa vždy ako slovo do prázdna
a potom – čo v takom nájdeš...?
Stojíme na zastávke
anonymne si odlievame srdcia do foriem nanečisto
a čakáme – čakáme kedy vychladnú
aby sme si mohli ďalej vstupovať do mysle
do svedomia
aj keď vieme že
ich dvere sa predsa takto nikdy neotvoria...!
Možno preto sme sebou takí zjazvení
ľudia zo Zeme 21. storočia
Ale už aspoň viem
prečo majú mimozemšťania veľkú hlavu
v nej iba veľké oči s tvárou takmer nemajúcej ústa
a dlaň ich je evolúciou iba trojprstá...
Veď načo by vo virtuále rozprávali
a osobné stretnutia – čo to je...?
Halóóó – človek!
Ak spíme
prečo nás nezobudia...?
Lebo v rozhovore už dnes
pomaly niet času ani na holú vetu
len samý smajlík (– hajzlík jeden!!!)
či iné emotikony – "e-mo-ji"
znaky a kódy
selfie a GIF animácie
a čert vie čo ešte príde
Ale kde je teplo dotyku
ľudskosť
a kde je poézia...?
Iba sa píše
ale nečíta sa – nekupuje
iba ak tí blázni – zopár ich poznám
len ľudská hlava nám zatiaľ ostáva malá
aspoň mne tá moja určite
neschopná to všetko chápať
ani mávať oslími ušami
pod vlasmi siluety bieleho leva
čo nereve
ale reval by – reval...!
Človek by sa mal zmeniť
lebo ak nie
raz nás to zabije!
A potom ktosi
možno posledný pri odchode zo Zeme
si spomenie
na zastávke na zatmenie
a na holograme v 3D rozsvieti tie piktogramy
ako maják v neprízvučnej tónine
z ktorých už nik iný v tomto kozme nevyčíta
že
– Aj tu kedysi žili ľudia
ale ich Boh – bohvie kde...!
Miroslav Kapusta - Slovaquie
Auteur de 14 livres, et primé cette année lors du concours international des écrivains bulgares ''FLYING PERO’'
Miroslav Kapusta was born on October 10, 1953, in Žilina, although he has registered in his birth certificate – Teplička nad Váhom, where he lived and grew up. However, since 1975 he has lived and worked in Banská Bystrica (Slovakia). Until he published, he became a multiple winner of various literary competitions in Slovakia. He is currently a member of the Slovak Writers' Association and the leader of the poetic group PARS ARTEM, for the Banská Bystrica region. In 2018 he received the "Mobel Prize Special" from the Community of Czech Writers in Prague (CZ) for his collection of poetry – Dead Fish Does Not Shine at the Bottom, in 2020 he received the plaque of the International Poetic Festival – On the Sides of Moravia and in August 2021 "– diploma, for his own poetic work and significant promotion of Slovak and foreign poets within the project Ars Poetica Neosoliensis. In October 2021, he received the "Special Award" of the Union of Bulgarian Writers in the international competition FLYING PERO 2021 (Bulgaria) for socially sensitive poetry. He has published a total of 14 books, of which 7 collections of poetry, 1 collection of aphorisms, 2 books of short stories, 1 novel and 3 books for children.
https://www.facebook.com/miroslav.kapusta.9
